Tesne pred prijatím lockdown opatrení sme vo štvrtok 22. októbra s piatakmi stihli v rámci telesnej výchovy ešte jeden výlet za žarnovickými zaujímavosťami. Tentoraz išlo o jedno veľké dobrodružstvo, ktoré by len tak hocikto nezvládol.
Ako sa zhodujú naši jazykovedci, Žarnovica dostala svoje meno od žarnovov - mlynských kameňov určených na drvenie nerastov. Tie sa totiž vyrábali aj v Žarnovici, pričom pôvodný lom sa nachádzal približne v strede Koženého vrchu, nad dnešnou Ulicou Slobody, približne na výškovej úrovni osady U Polcov. A práve sem viedla cesta našich piatakov.
Už pred školou sa k nám pridal ujo Jožko Štefanka, ktorý je zároveň predsedom žarnovickej pobočky Klubu slovenských turistov. Ako osoba najpovolanejšia, nezabudol so sebou zobrať mapu Žarnovice a okolia a dať inštruktáž deťom, ako sa s takou mapou pracuje. Ešte pod osadou U Polcov, sa deti dozvedeli názvy okolitých kopcov nad Žarnovicou ako Skalka, Sýkorová, Peťov vrch, Michálikov vrch, Poľana a Čierny vrch, kde sa končí územie nášho mestečka a začínajú Horné Hámre. Potom sa pokračovalo popod Polcov cez hlboký jarok, deťmi nazvaný ako roklina. Už tu boli všetci podrobení skúške odvahy, ktorú nakoniec bez cudzej pomoci zvládli a prekonali prvú prekážku. Odmenou bola nádherná lúka za Polcovcami, kde sme našli dva umelo vytvorené kopce. Tie totiž pred mnohými storočiami vytvorili baníci, ktorí tu v baniach ťažili zlato a striebro, pričom tzv. hlušinu, čiže banský odpad, vyvážali na okraje lúky a vznikli tu tzv. haldy.
Cesta potom pokračovala ďalej. Naberala však kamenný charakter, ktorý hovoril, že sme už blízko nášho cieľa. Po náhlom ukončení cesty, pri ktorom sme našli jelenie parožie, sa nám ukázal nádherný výhľad na strminu pokrytú drobným kamením, podobajúcim sa kamennému moru. Ako nám ujo Jožko prezradil, nachádzali sme sa v cieli putovania, na mieste, kde sa vyrábali žarnovy, podľa ktorých je Žarnovica Žarnovicou. To drobné kamenie, to bol vlastne ryolitový odpad pri výrobe žarnovov. Tu naši prapredkovia ťažko pracovali, aby potom vyvážali žarnovy do širokého okolia. To množstvo kamenia bolo výsledkom stáročnej tradície výroby žarnovov.
No nebolo by dobrodružstvo dobrodružstvom, keby sme sa nevybrali všetci po spomínanom kamení v snahe dostať sa čo najvyššie k prípadným výhľadom na Žarnovicu. To bola riadna dávka adrenalínu, ktorú zvládli všetci. Na vrch sme síce kvôli časovej tiesni nevyšli a cestou naspäť sa muselo ísť poriadne rýchlou chôdzou, aby deti stihli obed, no adrenalínom presýtený zážitok, spojený s dychom tajomnej histórie a niekoľkými nálezmi, či už spomínaného parožia, srnčej lebky, hríbov, alebo zaujímavo ručne spracovaných kameňov, stál určite za to. Škoda len, že to bol posledný výlet na dlhé obdobie, kedy školské vyučovanie pre druhý stupeň bude pokračovať len dištančnou formou.
FOTO