Rozvrhy pre 1. stupeň - učia sa v škole
Rozvrhy pre 2. stupeň - učia sa dištančne (z domu)
Rozvrhy pre 1. stupeň - učia sa v škole
Rozvrhy pre 2. stupeň - učia sa dištančne (z domu)
Tesne pred prijatím lockdown opatrení sme vo štvrtok 22. októbra s piatakmi stihli v rámci telesnej výchovy ešte jeden výlet za žarnovickými zaujímavosťami. Tentoraz išlo o jedno veľké dobrodružstvo, ktoré by len tak hocikto nezvládol.
Ako sa zhodujú naši jazykovedci, Žarnovica dostala svoje meno od žarnovov - mlynských kameňov určených na drvenie nerastov. Tie sa totiž vyrábali aj v Žarnovici, pričom pôvodný lom sa nachádzal približne v strede Koženého vrchu, nad dnešnou Ulicou Slobody, približne na výškovej úrovni osady U Polcov. A práve sem viedla cesta našich piatakov.
Už pred školou sa k nám pridal ujo Jožko Štefanka, ktorý je zároveň predsedom žarnovickej pobočky Klubu slovenských turistov. Ako osoba najpovolanejšia, nezabudol so sebou zobrať mapu Žarnovice a okolia a dať inštruktáž deťom, ako sa s takou mapou pracuje. Ešte pod osadou U Polcov, sa deti dozvedeli názvy okolitých kopcov nad Žarnovicou ako Skalka, Sýkorová, Peťov vrch, Michálikov vrch, Poľana a Čierny vrch, kde sa končí územie nášho mestečka a začínajú Horné Hámre. Potom sa pokračovalo popod Polcov cez hlboký jarok, deťmi nazvaný ako roklina. Už tu boli všetci podrobení skúške odvahy, ktorú nakoniec bez cudzej pomoci zvládli a prekonali prvú prekážku. Odmenou bola nádherná lúka za Polcovcami, kde sme našli dva umelo vytvorené kopce. Tie totiž pred mnohými storočiami vytvorili baníci, ktorí tu v baniach ťažili zlato a striebro, pričom tzv. hlušinu, čiže banský odpad, vyvážali na okraje lúky a vznikli tu tzv. haldy.
Cesta potom pokračovala ďalej. Naberala však kamenný charakter, ktorý hovoril, že sme už blízko nášho cieľa. Po náhlom ukončení cesty, pri ktorom sme našli jelenie parožie, sa nám ukázal nádherný výhľad na strminu pokrytú drobným kamením, podobajúcim sa kamennému moru. Ako nám ujo Jožko prezradil, nachádzali sme sa v cieli putovania, na mieste, kde sa vyrábali žarnovy, podľa ktorých je Žarnovica Žarnovicou. To drobné kamenie, to bol vlastne ryolitový odpad pri výrobe žarnovov. Tu naši prapredkovia ťažko pracovali, aby potom vyvážali žarnovy do širokého okolia. To množstvo kamenia bolo výsledkom stáročnej tradície výroby žarnovov.
No nebolo by dobrodružstvo dobrodružstvom, keby sme sa nevybrali všetci po spomínanom kamení v snahe dostať sa čo najvyššie k prípadným výhľadom na Žarnovicu. To bola riadna dávka adrenalínu, ktorú zvládli všetci. Na vrch sme síce kvôli časovej tiesni nevyšli a cestou naspäť sa muselo ísť poriadne rýchlou chôdzou, aby deti stihli obed, no adrenalínom presýtený zážitok, spojený s dychom tajomnej histórie a niekoľkými nálezmi, či už spomínaného parožia, srnčej lebky, hríbov, alebo zaujímavo ručne spracovaných kameňov, stál určite za to. Škoda len, že to bol posledný výlet na dlhé obdobie, kedy školské vyučovanie pre druhý stupeň bude pokračovať len dištančnou formou.
Vo štvrtok 15. októbra piataci s pánom učiteľom opäť pokračovali vo svojom objavovaní zaujímavostí Žarnovice. Pôvodný bádateľský výlet do prírody museli kvôli dlhodobým dažďom síce odvolať, no náhradné riešenie sa taktiež ukázalo ako vskutku zaujímavé.
Po dohovore s pánom dekanom Petrom Hudecom, sa cieľ skúmania našiel v blízkosti našej školy. Budova fary síce nie je až taká stará a ani architektonicky pre deti zaujímavá, no ukrýva niečo, čo sa týka všetkých nás - v Žarnovici pokrstených. Deti totiž mohli nahliadnuť do matrík pokrstených a to nie hocijakých, ale aj viac ako sto rokov starých. Mohli vidieť maďarské, ale aj latinské zápisy, pričom zaujali najmä slovenské mená v latinskej verzii ako Josephus, Joannes, Veronica, či v maďarčine János, András, Ilona a podobne. Oboznámili sa aj s maďarským názvom Žarnovice - Zsarnócza, ktorým bolo naše mestečko nazývané v oficiálnych listinách až do konca I. svetovej vojny a zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Chuťovkou pre deti bolo najmä to, že sa v tých novších matrikách mohli sami nájsť. Niektorí šikovnejší dokonca našli aj zápis o krste svojich rodičov.
Po tomto skúmaní písomných prameňov, o ktorých sa mimochodom v súčasnosti učia aj na dejepise, zamierili piataci s pánom učiteľom do kostola. Tu si v krátkosti prešli históriu nášho farského chrámu, jeho stavbu, prvú zmienku, no dozvedeli sa aj o ničivom požiari, ktorý ho postihol v 19. storočí. Tiež ich zaujal organ a jeho minulosť, no aj tak všetci nedočkavo čakali na "trhák" výletu - výstup na kostolnú vežu až ku zvonom. Miesto, kde sa dostane len málokto, má svoju atmosféru, no treba na jeho návštevu aj určitú dávku odvahy. Na úroveň povale sa dostali takmer všetky deti, potom už na každom poschodí ostal niekto a ku zvonom nakoniec vystúpila trojica najodvážnejších. Tí mohli zistiť, že v žarnovickom kostole máme päť zvonov, ktoré majú rôzne veľkosti a že z veže je pekný výhľad na mesto. Po krátkej chvíľke "kochania sa" nasledoval pomalý zostup nadol a návrat do školy.
Spoznávanie najstaršej zachovanej stavby v meste znamenal opäť zážitok, na ktorý sa tak rýchlo nezabudne. Aj touto cestou patrí vďaka pánovi dekanovi Petrovi Hudecovi, ktorý bol aj za súčasných bezpečnostných podmienok (rúška, dezinfekcia) ochotný oboznámiť deti so zápismi v matrikách a sprístupniť kostol k skúmaniu malých bádateľov.
Ako zaujímavo prežiť obmedzenia spojené so šírením COVID 19 počas hodín telesnej výchovy, keď nie je možné cvičiť, zistili naši piataci spolu s pánom učiteľom Martinom Búrim, keď sa rozhodli spoznávať mestečko Žarnovica aj z menej známych uhlov. Vo štvrtok 8. októbra totiž vyrazili do mesta, aby navštívili nenavštívené a videli nevidené.
Najprv to bola pivnica uja Jožka Štefanku, ktorý v nej má hotovú mineralogickú výstavu, v rámci ktorej si možno pozrieť aj polodrahokamy rôznych farieb, či dokonca to, podľa čoho dostala meno Žarnovica. Krásny nepoužitý žarnov, určený na drvenie nerastov, ktorý bol nájdený pri výkopových prácach, je vskutku pekná rarita. To deti ešte netušili, že uvidia potok pod potokom.
Na križovatke mestských častí Tehelňa a Nad mlynom, totiž naši múdri predkovia urobili križovatku potokov na spôsob sifónu. Potok tečúci z časti Nad mlynom, totiž v minulosti privádzal do potoka tečúceho od Tehelne aj množstvo bio-prekážok v podobe suchých konárov a keďže potok od Tehelne krútil mlynské koleso a roztáčal turbíny, podkopali jeden potok druhým na spôsob sifónu a dodnes máme raritu, o ktorej mnohokrát nevedia ani miestni. No ak o nej vedia, tak určite nevedia o tom, že tu máme 70 metrov dlhý tunel, ktorý v minulosti slúžil ako ľadovňa a sladovňa pre miestny pivovar v dnešnej časti Pivár.
V areáli miestnej pobočky Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý sa nachádza práve oproti bývalému pivovaru, je taký nenápadný vchod akoby do hospodárskej budovy, no za ním to dýcha nielen vlhkosťou, ale aj históriou. V bývalej ľadovni pravdepodobne vybudovanej niekedy v 18. storočí, sa síce nachádza už len posledná nádrž slúžiaca na pivovarnícke účely, no s trochou fantázie, si je ľahko predstaviť, ako to tam vyzeralo pred sto a viac rokmi. Tridsať metrov pod zemou, pod rodinnými domami, možno vidieť precíznu prácu našich predkov a usúdiť, že nielen Banská Štiavnica má zaujímavé podzemné priestory, ale aj naša malá Žarnovica.
Po týchto zisteniach odchádzali žiaci domov s pekným zážitkom a s vedomím, že aj Žarnovica má svoje jedinečnosti. Veľká vďaka patrí najmä už spomínanému ujovi Jožkovi Štefankovi a pánovi hospodárovi domu SRZ v Žarnovici Dušanovi Fabrikovi. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet po Žarnovici a blízkom okolí, ktorý nás zavedie...
Od 12.10.2020 (pondelok) pokračuje vyučovanie v ZŠ A. Kmeťa rešpektujúc nové opatrenia:
- žiaci I. aj II. stupňa musia povinne nosiť rúška
- po vyučovaní sa nebudú organizovať žiadne aktivity ani krúžky (všetci žiaci odchádzajú domov - okrem žiakov, ktorí navštevujú ŠKD)
Mgr. Jana Regulyová
riaditeľka ZŠ A.Kmeťa
V stredu, v posledný septembrový deň, absolvovali naši štvrtáci v rámci prípravy na prvé sväté prijímanie spoločne s pánom učiteľom Martinom Búrim duchovnú obnovu. Po svätej omši a príhovore od pána kaplána, pokračovali v aktivitách a rozjímaní v pastoračnom centre. Témou bol chlieb a Eucharistia.
Vedúca školskej jedálne pri Základnej škole Žarnovica ,Fraňa Kráľa 838, 966 81 Žarnovica oznamuje stravníkom, že kontaktovať ju môžu na mob. tel. čísle: 0911 966 262, číslo na pevnú linku je už nefunkčné.
Na základe aktuálnych usmernení MŠVVaŠ od 16.09.2020 zákonný zástupca predkladá po každom prerušení dochádzky žiaka do základnej školy :
Prevádzka školy: od 6:30 do 16:00 hod.
ŠKD ráno : od 6:30 do 7:30 hod.
poobede: od 11:30 do 16:00 hod.
ŠKD bude fungovať výlučne pre žiakov 1.-4.ročníka.
Príchod do školy:
Dozor na chodbe a ranný filter ( meranie teploty a dezinfekcia rúk sa bude robiť do 30.9.2020).
Žiakovi pri vstupe bude odmeraná teplota, vydezinfikované ruky, potom sa presunie ku svojej skrinke, kde sa prezuje, odloží si veci a presunie sa priamo do svojej triedy. Ďalej sa riadi pokynmi svojej triednej učiteľky.
Nosenie rúška
Žiaci prvého stupňa majú VYSOKO odporúčané nosiť rúška, ostatní žiaci povinne nosia rúško všade vo vnútorných priestoroch základnej školy, vrátane svojej triedy. Rúško musia povinne nosiť žiaci v ŠKD vo vnútorných priestoroch.
Vstup zákonným zástupcom žiakov a iným osobám je do budovy školy prísne zakázaný! Po vyučovaní si deti môžu zákonní zástupcovia prevziať vonku na školskom dvore (dieťa vyjde z budovy zadným vchodom).
Žiaci sa zdržiavajú vo svojich triedach, počas prestávok týždenníci zabezpečia pravidelné intenzívne vetranie a počas veľkej prestávky sú povinne na školskom dvore ( podľa počasia).
Telesná a športová výchova sa bude do 20.9.2020 konať len vo vonkajšom prostredí.
POVINNOSTI ZÁKONNÉHO ZÁSTUPCU
ŠKOLSKÝ KLUB DETÍ
Žiadame zákonných zástupcov a žiakov o prísne dodržiavanie všetkých opatrení.
O prípadných zmenách v organizácii a podmienkach vyučovania v ZŠ A. Kmeťa a v ŠKD budeme informovať prostredníctvom triednych učiteľov a na webovej stránke ZŠ A. Kmeťa.
Ďakujeme za ústretovosť a pochopenie v tejto mimoriadnej situácii.
Mgr. Jana Regulyová
riaditeľka školy
V Žarnovici, 15.09.2020
Po niekoľkodňových augustových prípravách, bola prvácka trieda pripravená prijať svojich prváčikov. V stredu ráno 2.9.2020 po sv. omši začali zvedaví chlapci a dievčatá vstupovať do triedy. Niektorí smelšie, niektorí menej. O chvíľu už všetci sedeli vo svojich laviciach a príbeh s deväťročným trvaním sa mohol začať. Teda, ten dnes vyrozprávaný príbeh bol predsa len o dosť kratší. Začali sme rozprávkou o včielke Julinke, ktorá prišla prvýkrát do školy a našla si nových kamarátov. A tak aj prváci dostali na začiatok svoju včielku, ktorá im bude pomáhať hravo zvládať boj s písmenkami, s číslami. Potom prváci predniesli svoj sľub a stali sa právoplatnými žiakmi našej školy. Nasledovala pieseň, s ktorou privítali aj pani riaditeľku a na ďalší deň sa s ňou predstavili aj ostatným žiakom našej školy. Milí prváci, nech sa Vám v škole páči a darí.
Powered by aSc EduPage