Na tretí pokus, ale predsa. Turistiku na Veľký Inovec sme plánovali už od júna, ale počasie to chcelo inak. A musím povedať, že to malo dobre premyslené a naplánovalo to nádherne. Oplatilo sa počkať a vychutnať si jeseň v plnej kráse. Sobota 14. októbra bola priam gýčovo jesenná. Ranná hmla nás prinútila pozapínať bundy po krk a trochu stuhnutí sme sa ráno viezli autobusom. Nálada však netuhla a veselo bolo hneď zrána. Po vyvezení sa na Drozdovo, odkiaľ sme začínali náš výstup na Inovec, sme dali úvodnú foto, aby sme vedeli počet, pre prípadné straty. (Keby sa náhodou niekto rozhodol pre nejakú skratku. J) Ako sme kráčali, hmla sa začala rozplývať, až nakoniec úplne podľahla slnečným lúčom. Tie zohrievali nie len nás, ale aj listy na stromoch a spolu to ladilo dokonale. Jeseň ako z rozprávky. Rozplývali sme sa aj my a cesta nám ubiehala a zrazu sme sa ocitli na Veľkom Inovci, najvyššom vrchu pohoria Pohronský Inovec. Na chate sme sa osviežili, oddýchli si a deti trochu pošantili. Po nazbieraní síl nás čakal už len zostup. Ten bol síce dlhší, ale o to náročnejší. Správne unavení, ale očarení prírodou sme sa vrátili domov.